Get Adobe Flash player
Home Predmetové okienka Odborné ekonomické predmety

Podniková ekonomika

Podstata a význam ZO
SR je vo veľkej miere závislá od medzinárodnej výmeny tovarov.
Má rozvinutú priemyselnú výrobu ktorá potrebuje suroviny a zároveň hľadá odbyt pre svoje výrobky.
Pri obchodovaní rozlišujeme:
ZAHRANIČNÝ OBCHOD – týka sa výmeny tovaru jedenej krajiny s ostatnými krajinami sveta ( SR – EU, SR - tretie štáty)
MEDZINÁRODNÝ OBCHOD – zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. v rámci niektorých medzinárodných zoskupení)
SVETOVÝ OBCHOD – súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín ktoré sú zapojené do medzinárodnej deľby práce.


Podstatou zahraničného obchodu je:

vývoz produktov – ktoré sa v danej krajine vyrábajú alebo ich má dostatok
dovoz produktov – ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok

Predmet zahraničného obchodu
- Hmotný tovar
- Nehmotný tovar
- Statky
- Služby
- Práva
- Napr. suroviny, stroje, spotrebný tovar
- Napr. cestovný ruch, doprava, bankové služby, poistenie
- Napr. licencie, autorské práva, know-how, ochranné známky

Význam ZO pre Národné hospodárstvo
1. Ekonomický význam
a) Vývozu
- umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz produktov pre ktoré majú najlepšie podmienky
- zvyšuje pracovné príležitosti
- umožňuje získať devízie
b) Dovozu
- zabezpečuje produkty, ktoré sa u nás z rôznych dôvodov nevyrábajú a tým sa rozširuje ponuka na domácom trhu
- poskytuje informácie o výrobcoch a službách vyrábaných a predávaných v zahraničí, umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničím
- zvyšuje konkurenciu a zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike
2. Politický význam
- upevňuje priateľské vzťahy medzi krajinami
- zvyšuje vzájomnú závislosť krajín čo vedie k posilneniu mieru vo svete
3. Kultúrny význam
- umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách a rešpektovať interkultúrne rozdiely medzi nimi
- v súčasnosti sú všetky krajiny zapojené do medzinárodnej deľby práce
- vyrábajú výrobky a poskytujú služby pre ktoré majú najlepšie podmienky
- zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie podmienky

Vnútorné podmienky:
- Prírodné (nerastné suroviny, klimatické podmienky)
- Historické (tradícia výroby)
- Demografické (počet obyvateľov, štruktúra pracovnej sily)
- Technické (priemyselný potenciál krajiny)
- Ekonomické (HDP, veľkosť vnútorného trhu)
Vonkajšie podmienky:
- Geografická poloha
- Vyspelosť ekonomík susedných krajín
- Politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami
- Medzinárodná politická situácia

Mieru zapojenia národnej ekonomiky do medzinárodného obchodu vyjadruje OTVORENIE EKONOMIKY.
Môžeme ju merať ako:
a) Podiel zahraničného obchodu na vytvorenom HDP
Obrat zahraničného obchodu/HDP*100
Vývoz/HDP*100 Dovoz/HDP*100
b) Podiel zahraničného obchodu na obyvateľa
Obrat zahraničného obchodu/počet obyvateľov*100

Záporné stránky ZO
- dovážané tovary konkurujú domácim výrobcom (lacný textil)
- krajina môže byť závislá v určitej oblasti (dovoz ropy len z Ruska)
- ak obchodujeme len s jednou krajinou môžu nás jej problémy negatívne ovplyvniť

OPERÁCIE ZO
a) Podľa smeru
- Vývoz
- Dovoz
- Reexport
b) Podľa organizácie nákupu alebo predaja
- Priamy ZO – vývoz, dovoz, reexport
- Nepriamy ZO – dovoz, reexport


VÝVOZ (export)
- predaj tovaru do zahraničia
- cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviesť iný druh tovaru
1.
Mexiko - Kupujúci
Slovensko – Výrobca

PRIAMY VÝVOZ – tuzemský výrobca predá svoj tovar Zahraničnému odberateľovi do zahraničia bez sprostredkovateľa (medzi predávajúcim a kupujúcim je priame spojenie)
Priamy vývoz

2. NEPRIAMY VÝVOZ – tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému obchodníkovi a ten ho predá do zahraničia. Medzi predávajúcim a kupujúcim je sprostredkovateľ.

Slovensko – Výrobca
Mexiko - Kupujúci
Sprostredkovateľ – vývozca

DOVOZ (import)
- znamená nákup tovaru v zahraničí
- jeho cieľom je zabezpečiť tovar pre domácich trh


1. PRIAMY DOVOZ – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar priamo od zahraničného dodávateľa
Egypt – výrobca, dodávateľ
Slovensko - kupujúci


2.
Sprostredkovateľ – Dovozca
Slovensko - Kupujúci
Egypt – výrobca, dodávateľ
NEPRIAMY DOVOZ – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa – dovozcu ktorý ho kúpil v zahraničí

REEXPORT (tranzit) – (vývoz-dovozu)
- predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahranično-obchodnú operáciu
- označuje sa aj ako vývoz - dovozu alebo tranzit


1. PRIAMY REEXPORT – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho aby tovar prešiel cez jeho územie
Česko – výrobca porcelánu
Ukrajina - kupujúci
Slovensko – reexportér

2. NEPRIAMY REEXPORT – reexportér kúpi tovar v určitej krajine, dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny
Česko – výrobca
Slovensko – reexportér
Ukrajina kupujúci


Význam reexportu
a) Slúži na prekonanie niektorých obchodno-politických prekážok, ktoré bránia priamemu obchodu medzi krajinami (zákaz dovozu, vysoké clá, medzi štátmi neexistuje obchodná dohoda).
b) Nákup veľkého množstva tovaru za nižšiu cenu a rozpredanie v menších množstvách za vyššie ceny.
c) Reexportér využíva dovezený tovar na kompletizáciu svojich výrobkov a tým rozširuje svoju ponuku.

Okrem tradičných foriem ZO majú význam aj ďalšie formy vstupu na zahraničné trhy.
Rozlišuje vstup na zahraničný trh spojený s výrobou v zahraničí:

Bez priamych investícií – napr. formou fanšízingovej licencie (Mcdonald).
S priamymi investíciami – zriadenie výrobnej prevádzky v zahraničí, formou spoločného podniku.
JOINT VENTURES (JV)

JOINT VENTURES (JV) sa zriaďujú nie len v zahraničí ale aj na našom území.
Ide o PO s hospodárskou činnosťou, ktorá sídli na našom území a na jej založení a podnikaní sa podieľa zahraničný účastník.
Druhy JV:

Výrobné – zameriavajú sa na výrobu
Odbytové – zameriavajú sa na predaj

Výhody – dôvody vytvárania JV
1. Výrobno-technické – nové technológie, postupy, know-how, stroje, zariadenia, rozšírenie sortimentu
2. Ekonomicko-finančné – pracovné miesta, vyšší zisk, rast produktivity práce
3. Obchodné – otvoria sa nové trhy, zvýšenie konkurencie

Najvýznamnejšie JV na Slovensku – Volkswagen Slovakia a. s. – BAZ, Slovenské elektrárne – ENEL, WHIRPOOL – TATRAM.

Dôležitú úlohu pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem zo zahraničnými hrá Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorá podporuje rozvoj slovenskej ekonomiky, informuje o hospodárskom prostredí Slovenska, pomáha rozvíjať investičné projekty.

V ZO sú veľmi dôležité dostatočné informácie o zahraničných trhoch. Takéto informácie poskytujú obchodné komory príslušných krajín. U nás je to Slovenská obchodná priemyselná komora (SOPK), ktorej úlohou je nadväzovať kontakty s obchodnými komorami a inštitúciami v zahraničí a v tuzemsku vykonávať poradenstvo – konzultačnú činnosť atď.

ŠTRUKTÚRA A VRCHOLNÉ BILANCIE ZO
Štruktúra ZO
A. Teritoriálna (územná) štruktúra
Sleduje:

vývoz podľa krajín, do ktorej smeruje
dovoz podľa krajín, z ktorej pochádza
B. Komoditná (tovarová) štruktúra
Sleduje:

vývoz podľa tovarových skupín
dovoz podľa tovarových skupín

Vrcholné bilancie v ZO - je to obchodná a platobná bilancia

Obchodná Bilancia (OB) (štatistika obchodu)

sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných jednotkách za obdobie jedného roka (nesleduje platby)
rozdiel medzi celkovou hodnotou vývozu a dovozu sa nazýva SALDO OBCHODNEJ BILANCIE
Obchodná bilancia môže byť:
Aktívna OB: vývoz > dovoz => saldo je kladné
Pasívna OB: vývoz < dovoz => saldo je záporné
Vyrovnaná: vývoz = dovoz => saldo je nulové
OB sa zostavuje podľa jednotlivých krajín a komodít.

Platobná Bilancia (PB)

sleduje peňažné príjmy zo ZO a peňažné výdavky do ZO za obdobie 1 roka
rozdiel sa nazýva SALDO PLATOBNEJ BILANCIE